Sprievodca Tatry: Baranie rohy

Baranie rohy (2526) patria medzi ľahko dosiahnuteľné tatranské vrcholy a sú preto turisticky často navštevované. Ide o mohutný, rozložitý štít so zráznymi stenami a vrcholovým plateau. Dva vrcholy Baraních rohov, ktoré v skutočnosti už neležia v hlavnom hrebeni, oddeľuje Barania škára. S Vyšnou Baraňou strážnicou (uzlovým bodom hlavného hrebeňa) ich spája krátky hrebeň. Od Spišského štítu sú oddelené Baraním sedlom.

Za Téryho chatou uhneme zo značeného chodníka a pomedzi plesá sa dostaneme pod hrebeň z Mačacej veže. Pokiaľ nie je sneh, môžeme postupovať dobre znateľným chodníkom, ktorý sa tiahne hore širokým sutinovým žľabom smerom k Baraniemu sedlu. Vo vrchných partiách je žľab rozdelený vypuklou skalou, ktorú možno obísť z oboch strán (lepšie však zo strany Mačacej veže). Zo sedla nesledujeme priamo hrebeň, ale postupujeme systémom roklín zo strany Malej Studenej doliny a zanedlho vytraverzujeme na vrcholové plateau. Ním ľahko na vrchol.

Sledujeme dobre vychodený chodník, ktorý ide popri Zelenom plese zo strany Kežmarského štítu. Privedie nás až pod prah Veľkej Zmrzlej doliny, do ktorého sú hlboko vrezané vodopády (Medený a Závojový). Stúpame po pilieri, ktorý sa týči vpravo od nich a je zaistený reťazami. Chodník ďalej pokračuje popod steny Čierneho štítu a vo vyšších partiách Veľkej Zmrzlej doliny (po väšinu roka je tu sneh) uhýba doľava k žľabu, spadajúcemu z Baranieho sedla. Ďalej možno pokračovať priamo žľabom (celoročne vyplnený snehom) alebo po "ferate", ktorú nájdeme v skalách napravo pri vstupe do žľabu. Od Baranieho sedla je výstup identický s trasou 1.